Najcennejšou pamiatkou mesta je vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba – najvyšší neskorogotický drevený krídlový oltár na svete (18,62 m), dielo architektonickej harmónie sochárstva a maliarstva. Celý je zhotovený z lipového dreva zdobený lístkovým zlatom. Uprostred v oltárnej skrini dominujú monumentálne sochy Madony s dieťaťom v náručí a po jej stranách stoja apoštoli – svätý Jakub Starší po jej pravici a svätý Ján Evanjelista po jej ľavici. Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových malieb na tému pašií a na otvorených sú výjavy zo života sv. Jána Evanjelistu a sv. Jakuba Staršieho. Do výklenku predely je vsadené gotické súsošie zobrazujúce Poslednú večeru. Vo fiálovom štíte sú umiestnené sochy apoštolov, pravdepodobne pochádzajúce z pôvodného oltára. Oltár bol bratmi Kotrbovcami zreštaurovaný v rokoch 1952 – 1954, pričom po prvý krát od prvej inštalácie bol rozobratý. Posledné reštaurovanie bolo v roku 2012 a trvalo tri roky. Tento gotický kostol uchováva aj iné veľkolepé umelecké diela kultúrnej a historickej hodnoty.
Talentovaný rezbár Majster Pavol vytvoril mnoho významných diel roztrúsených po celom Slovensku, ktoré vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Bohužiaľ, máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív po masívnom požiari v r. 1550 vyhorel. Vieme, kde žil a tvoril, pričom jeho dom na námestí stále stojí. Vieme, že mal štyri deti, no nevieme však jeho celé meno ani pôvod. V Levoči sa objavil okolo v roku 1500 už ako zrelý umelec a mal vtedy štyridsať rokov. Práce z jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch. Hustotou a množstvom takýchto oltárov je Spiš na prvom mieste na svete.
Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa dá autor rozpoznať: prevrátený okraj vrchného plášťa – tzv. ucho, oči sú veľké, mierne šikmé a majú vysoký nadočnicový oblúk. Tváre sú predĺžené s malou guľatou briadkou. Kĺby prstov bývajú zvýraznené ostrými rezmi, z farieb používal prevažne zlatú a modrú. Sochárske dielo najvýznamnejšieho rezbára neskorej gotiky Majstra Pavla z Levoče bolo uznané ako výnimočný prínos pre svetové kultúrne bohatstvo.
