Život v stredovekých mestách nebol len o trhoch, hradbách, radnici a meštianskych domoch so svojimi remeselníckymi dielňami. Súčasťou stredovekej všednosti bol i duchovný a sociálny rozmer mestského diania- starostlivosť o chudobných či chorých. Najvýraznejšou formou takejto pomoci bolo zakladanie mendikantských kláštorov.
Minoriti pôsobili v Levoči už v druhej polovici 13. storočia, no situovanie ich prvého rehoľného domu nie je známe. Na mieste dnešného kláštora sa dá predpokladať staršia – iste menšia – budova kláštora – dormitórium (spálňa) s refektárom (jedáleň) a s menšou murovanou sakrálnou stavbou, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň. Výstavba vrcholnogotického komplexu s konventom a kostolom, situovaného na okraji sídla pri hradbách, prebiehala zrejme už od začiatku 14. storočia. Výstavba kláštora pokračovala ambitom – krížovou chodbou. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol tiež postavený nový refektár (dnešná recepcia).Ukončenie stavby je rámcovo datované k roku 1380.
Krížová chodba a rajský dvor
Krížová chodba (ambit, ambulatorium) kláštora minoritov v Levoči obklopuje Rajský dvor. Chodby pristavené ku kláštornému kostolu sú štvorstranného pôdorysu s otvorenými arkádami do vnútorného dvora. Symbolicky vyjadrovali odlúčenie od vonkajšieho sveta, v istom zmysle však aj krížovú cestu Ježiša Krista. Ambity boli miestom modlitby mníchov, ale aj dejiskom rôznych liturgických procesií, o čom svedčí napríklad prítomnosť pastofória (bohostánku) vo východnom krídle levočského ambitu, ako aj nástenné maľby, ktoré sa zachovali na viacerých miestach chodby. V minulosti priestory neboli prístupné verejnosti.
Návštevníci dnes majú po stáročiach tajomna, ktoré kláštor obklopovalo, jedinečnú možnosť navštíviť vnútro Kláštora minoritov, refektár, krížovú chodbu i kapitulnú miestnosť, ktoré sa pokladajú za najkrajší a najvýznamnejší príklad stredovekej kláštornej architektúry na území Slovenska.