Starobylé mesto Levoča leží na južnom úpätí Levočských vrchov na ľavej strane Levočského potoka, v srdci rázovitého Spiša. Okolie Levoče bolo osídlené už v dávnoveku, najstaršie archeologické nálezy nájdené na území mesta sú z 9. storočia, z doby veľkomoravskej.
Pôvodná neopevnená osada s farským kostolom Sv. Mikuláša z 11. a 12. storočia ležala južne od dnešného centra, a na križovatke obchodných ciest plnila pravdepodobne významné obchodné a trhové centrum. Ďalšia osada ležala pri kostole sv. Alžbety a tretia pri Košickej bráne s rotundovitým kostolom. Po tatárskom vpáde osady zanikajú a život z pôvodných troch osád sa skoncentroval od konca 13. storočia do priestoru dnešného mesta obklopeného hradbami.
Po prvýkrát sa Levoča spomína v zachovalej originálnej listine uhorského kráľa Bela IV. z 19. septembra 1249 . V roku 1271 ju uhorský kráľ Štefan V. ustanovil za hlavné mesto Provincie spišských Sasov a stáva sa trhovým centrom na Spiši, ktorým prechádzala významná obchodná cesta „magna via“ , veľká cesta. Práva slobodného kráľovského mesta dostala Levoča v roku 1317, za vlády panovníka Karola Róberta a uvádza sa ako „Civitas nostra regalis“ , čiže naše kráľovské mesto.
Aj v ďalšom období si Levoča upevňuje svoje postavenie medzi spišskými mestami a vďaka svojej výhodnej polohe a privilégiám sa rozvíja ako stredisko obchodu a remesiel. Najvyšší stupeň rozvoja stredoveká Levoča dosahuje v 15. a 16. storočí, kedy na scénu dejín vstupuje rezbár Majster Pavol z Levoče.
V 19. storočí sa Levoča ocitla v centre slovenského národného hnutia a zohrala významnú úlohu. V poslednom storočí druhého tisícročia je Levoča administratívnym centom župného, neskôr okresného významu. Dnes je Levoča významným kultúrnym mestom s množstvom pamiatok.
Viac ako 770-ročná história mesta robí z Levoče jeden z najväčších pamiatkových skvostov Slovenska. Vzhľadom na výnimočné historické a kultúrne hodnoty bolo historické jadro Levoče v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a pre svoje architektonické hodnoty bola Levoča spolu s Dielom Majstra Pavla zapísaná v roku 2009 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ako súčasť lokality „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“.
Čaro spočíva v celku, ktorý je poskladaný z veľkého množstva cenných historických pamiatok v harmónií s okolitou prírodou.
