Thurzov dom je dom č. 7 na námestí. Pripomína skôr palác s pôvabnou štítkovou atikou a bohatou sgrafitovou výzdobou. Bol postavený v 15. storočí. V priebehu vekov ho vlastnili viaceré významné rody a rodiny. K tým najznámejším a najslávnejším bezpochyby patrili Thurzovci- bohatí levočskí obchodníci a aristokrati. V roku 1534 ho Juraj Thurzo daroval Martinovi Syglerovi. Bol ohodnotený na 150 florénov, čo v tých časoch bola vysoká suma. To dokazuje, že tento dom bol jeden z najväčších v meste. Po požiari v roku 1550 sa jeho vlastníkom stal jeden z najbohatších kupcov, Jozef Hirscher. Pôvodný Thurzov dom radikálne renesančne prestaval. Dom rozšíril a pričlenil k nemu zástavbu na východnej strane. V roku 1654 mesto súhlasilo s jeho predajom a tak sa stal majetkom Jána Mariášiho a jeho dcéry Žofie Horváthovej. Dom bol v tom čase trojpodlažný s predsieňou, na prízemí a prvom poschodí so zaklenutými izbami. Druhé poschodie využívali ako skladovacie priestory. Za jeho múrmi našli svoj domov aj richtár Ján Vitalis, František Görgei, Ján Früverth, Imrich Čáki a od roku 1820 Augustín Raiss, vtedajší majiteľ ľubovnianskeho hradného panstva. Vďaka jeho stavebným zásahom získala hlavná fasáda klasicistickú podobu. Na prestavbe a výzdobe domu mali svoj podiel aj miestni umelci, najmä levočský maliar Jozef Czauscik – autor maľby na strope v kupole budovy. Jej posledným majiteľom bol Vidor Čáky. Ten nechal v rokoch 1903 – 1904 podľa návrhu budapeštianskeho profesora Štefana Groa ozdobiť hlavnú fasádu sgrafitom. Profesor do svojej práce zakomponoval aj pripomienku tých najvýznamnejších obyvateľov domu. Na fasáde sa nachádza nápis s 65 chronistikonom (1904) : ERECTA PER ATAVOS / DE GENERE THVRZO // FAVORE CRATI NEPOTIS / HILARII EX COMITIBVS CSAKY/ EXSTITI RENOVATA. Čo v preklade znamená: „Bola som postavená predkami rodu Thurzo, obnovená z vôle vďačného a potešeného potomka grófov Csakyovcov.“. Thurzov dom patril grófom až do roku 1945. Po oslobodení bol dokonca sídlom hlavného štábu generála Ludvíka Svobodu, aj keď iba dva dni. V súčasnosti chránia múry starobylého domu cenné listiny a pramene. Ako sídlo Spišského archívu, túto úlohu dôstojne plnia od roku 1949.
