Popri nespornosti architektonických a historických hodnôt mesta ako celku, jednotlivé pamiatkové objekty reprezentujú vlastné, špecifické stavebné dejiny a premeny architektonických a výtvarných podôb. Napriek príbuznosti niektorých architektonických riešení a detailov z jednotlivých časových a slohových rovín, základnou hodnotou je ich hodnota originálu a neopakovateľnosti. Historické jadro mesta Levoča vytvára súbor rôznorodých typologických objektov, z ktorých väčšinu tvoria meštianske domy, sakrálne objekty a objekty verejnej a vojenskej správy. Levoča disponuje všetkými mestskými atribútmi slobodného kráľovského mesta. Silné opevnenie, priestranné pravouhlé námestie ako centrum verejného života s významným farským kostolom a radnicou vo svojom strede a mnohými reprezentačnými meštianskymi domami s vnútornými dvormi a arkádami. Kostoly a veľká časť mesta si zachovali svoj pôvodný ráz a spolu s množstvom artefaktov, najmä v interiéry Baziliky sv. Jakuba, sa Levoča stala jedným z mála sídiel aj v stredoeurópskom kontexte s veľkým množstvom dodnes zachovaných hmotných dokladov stredovekého umenia. Najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho dedičstva mesta Levoča tvorí sakrálny objekt Baziliky sv. Jakuba a dielo Majstra Pavla, ktoré je v ňom umiestnené. Na území mesta sa nachádza veľké množstvo národných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok, ktoré sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Po obvode námestia Majstra Pavla stojí vyše 60 meštianskych domov. Väčšina z nich bola postavená v 14. – 15. storočí. V porovnaní s inými stredovekými mestami, levočské meštianske domy sú zväčša širšie, s tromi až siedmimi oknami, ktoré smerujú na námestie. Domy sú zväčša jednoposchodové, prejazdové alebo sieňového typu. Rozprestierajú sa po celej parcele, od námestia až po zadnú ulicu. Pôvodne to boli jedno alebo dvojpriestorové domy, ktoré neskôr dobudovali. Voľný priestor medzi nimi preklenuli a stali sa súčasťou domu. V meštianskych domoch môžeme vidieť mnoho gotických a renesančných prvkov. Pri výskumoch a rekonštrukciách sa odkrývajú pôvodné portály, nástenné maľby, trámové stropy, zdobené fasády a ďalšie. V domoch sú väčšinou tri trakty. Predná časť so sieňou alebo prechodom na prízemí bola určená ako obydlie pre majiteľa domu. Zvyčajne sa tu nachádzali aj výrobné a obchodné priestory. Na prvom poschodí boli byty, ktoré sa zvykli prenajímať. Nad nimi boli sýpky na obilie, či sklady, ktoré neskôr prebudovali na druhé poschodie, ktoré sa taktiež prenajímalo. Zadné trakty boli hospodárskeho charakteru, voziarne, maštale, stodoly. Poschodia nad nimi postupne prebudovali a vznikli ďalšie byty. Vo dvoroch týchto domov bývajú pavlače a často aj arkády. Z pavlačí sa vchádza zväčša opäť do bytov. Na nádvorí každého domu býva studňa veľkej hĺbky, vzhľadom na to, že mesto stojí na kopci. Je známe, že voda v týchto studniach je dobrá, až na nedostatok jódu.
