Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský kostol bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Bazilika sv. Jakuba je trojloďový chrám s krátkou polygonálne ukončenou svätyňou, s neskoršími dodnes zachovanými prístavbami.
Do roku 1270 sa datuje stavba dnešnej sakristie, pôvodne pravdepodobne samostatnej kaplnky, ktorá bola pričlenená k dnešnej podobe chrámu. So stavbou súčasnej podoby chrámu sa začalo v druhej polovici 14. storočia. S postupným rozširovaním pôvodného chrámu sa začalo prístavbou kaplnky sv. Juraja na severnej strane koncom 14. storočia. V polovici 15. storočia bola pristavená severná predsieň, krátko na to južná predsieň s Korvínovským oratóriom na poschodí. Okolo roku 1520 bola nad severnou predsieňou a kaplnkou sv. Juraja pristavená tzv. Henckelova knižnica. Najmladšou, neogotickou prístavbou baziliky je na západnej strane veža s dvomi kaplnkami, ktorá bola postavená v rokoch 1858-1860 na mieste staršej veže a kaplniek. V interiéry baziliky sa nachádza mimoriadne rozsiahli súbor stredovekých nástenných malieb, početný súbor kamenných a drevených epitafov a mortuárií k obdobia 14. až 18. storočia, súbor patrí medzi najväčšie na Slovensku a obsahuje vyše štyridsať náhrobných kameňov, tabúľ a štítov mimoriadnej kultúrnej a historickej hodnoty. Mimoriadne hodnotná a unikátna je aj zbierka dvanástich stredovekých, gotických, krídlových, nástenných oltárov, ktorých väčšina stojí na pôvodnom mieste. Podobnou zbierkou sa môže v rámci celej Európy rovnať len Bardejov. Najznámejšou a najvzácnejšou a najobdivovanejšou súčasťou Baziliky sv. Jakuba je jednoznačne hlavný oltár, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Je popredným reprezentantom neskorogotického umenia na Slovensku a najvyšším dreveným neskorogotickým krídlovým oltárom na svete. Je vysoký 18,62m so šírkou 6,7m. Obdivuhodný je nielen pre svoje rozmery. Vidieť na ňom, že Majster Pavol dokonale ovládal geometrickú harmóniu gotickej architektúry. Celý je komponovaný podľa sústavy kružníc a trojuholníkov, a preto pôsobí neobyčajne vyvážene. Každá vec má svoje presne určené miesto. Okrem toho Majster celkom geniálne osadil tento obrovský oltár do priestoru pomerne malého presbytéria, čím sa zdá, že oltár s architektúrou splýva.